Jazyková škola VAGES sídli už dlhé roky v Nitre pod Kalváriou, na magickom krásnom a tichom mieste, kde jazykové vedomosti priam samé naskakujú študentom do hlavy. Ale určite nie len tak, veľkú zásluhu na tom majú všetci vyučujúci, ktorí sa spolupodieľajú na vzdelávaní v škole. Prinášame rozhovor s jednou z nich: Dáša Meňkyová
Odkiaľ pochádzate, a ako ste sa dostali k učiteľstvu?
Pochádzam z Nitry a môžem povedať, že z učiteľskej rodiny.
Otec bol učiteľom, rovnako jeho sestry a moje dve sestry tiež učia. Práve otec bol mojím prvým veľkým učiteľským vzorom. Jeho žiaci ho vždy mali veľmi radi a vážili si ho. A on do svojho povolania vkladal lásku a nadšenie.Naučil nás, že ku všetkému v živote je potrebné dopracovať sa vlastným úsilím a schopnosťami.
Kde ste pracovne pôsobili a koľko pôsobíte v jazykovej škole Vages?
Viac ako 20 rokov som pôsobila na strednej škole, najskôr na Obchodnej akadémii a potom 14 rokov na Gymnáziu sv. Cyrila a Metoda. S mnohými bývalými študentmi som dodnes v kontakte.
Život je zmena, a aby sa práca nestala stereotypom, človek potrebuje vždy nové výzvy, posúvať sa stále dopredu. A keďže moja aprobácia slovenský jazyk - anglický jazyk - ruský jazyk je ideálna pre prácu v jazykovej škole, rozhodla som sa vyskúšať to. Vo VAGeS-e pracujem 5 rokov. Učiť v jazykovke je niečo úplne iné ako na strednej škole. Jedno i druhé však má svoje čaro.
Kedy ste zistili nejaký zvýšený záujem o výuku cudzieho jazyka a čo vám najlepšie pomohlo pri jeho zdokonaľovaní?
Už na základnej škole ma bavili jazyky. Pamätám si, že som bola v tábore ruského jazyka.
Za vzťah k angličtine vďačím mojej prvej skvelej profesorke angličtiny na gymnáziu. Bola ňou práve zakladateľka jazykovej školy VAGeS - pani Elena Vargicová. Neskôr sme sa v tejto jazykovej škole stretli ako kolegyne - vždy som mala veľmi rada odborné, ale aj bežné ľudské debaty s ňou. V škole mi jazyky šli nejako samé. Počas štúdia angličtiny mi určite pomohol jazykový kurz v Londýne - pre dnešných študentov sú tieto možnosti samozrejmé, ale pred pamätným a pre nás zlomovým rokom '89 to bola skôr rarita. Čo sa týka ruštiny, najlepšou školou bola 5-mesačná stáž na Inštitúte A. S. Puškina v Moskve.
Už počas učiteľského pôsobenia na gymnáziu bola pre mňa obohacujúca každodenná komunikácia a spolupráca s americkou lektorkou, ale i účasť na sympóziu na Appalachian State University v North Caroline, USA na základe grantu Ministerstva školstva.
Čo by ste poradili všetkým začiatočníkom pri učení jazyka?
Prvé, čo ma napadne - aby sa prišli učiť do VAGeS-u. Aby si so sebou vzali chuť do učenia, o ostatné sa už postarajú naši učitelia.
Aby sa snažili využiť všetky možnosti, ktoré súčasnosť ponúka, počúvali piesne, pozerali na začiatku hoci aj kreslené rozprávky v angličtine, neskôr filmy či správy, aby si trebárs pri šoférovaní v aute nechali znieť nahrávku s anglickým textom a aby sa nebáli hovoriť, lebo hovoriť cudzím jazykom sa dá naučiť len hovorením.
Ako oddychujete, ako využívate svoj voľný čas?
Mám rada šport, v minulosti som sa aktívne venovala atletike a počas vysokej školy basketbalu. Dnes je to už menej aktívne. Aspoň z času na čas si zájdem do „fitka“, rekreačne bicyklujem, lyžujem, v lete plávam, rada si zahrám volejbal. Mojou záľubou je i čítanie, ale mám naň menej času, ako by som chcela. Svoj voľný čas najradšej trávim so svojimi blízkymi a priateľmi.
Čím by ste boli, keby ste neučili vo Vages, čo vás baví alebo profesijne láka?
Spomínam si, ako sme sa hrávali s kamarátkou ako deti - ona bola vždy letuška a ja učiteľka.
Túto prácu mám rada a napĺňa ma - hoci v dnešnej dobe ju môže robiť naozaj iba ten,kto ju vníma ako poslanie. V súčasnosti vo Vagese okrem vyučovania robím aj metodickú a pedagogicko - organizačnú prácu.
Každý nový študent prejde "mojimi rukami," snažím sa mu navrhnúť vhodný typ kurzu alebo zaradiť do skupiny.
Ďakujem za rozhovor
autor článku: Daniela Hrnčárová